Život duše  Tlač
Autor: Drahoslav Vajda   

Zo série článkov: Telesný a duchovný človek.


Biblisti poukazujú na to, že v gréčtine existujú tri slová označujúce život: 1) bios, 2) psyché a 3) zóé. Každé z nich označuje iný typ života.


Bios označuj fyzický život, fyzickú (telesnú) existenciu. Pán Ježiš použil toto slovo, keď povedal, že vdova do chrámovej pokladnice ako dar vhodila všetko, čo mala na živobytie (Lukáš 21:4 – evanjelický preklad). Mohli by sme povedať aj tak, že ide vyjadrenie života ako živého organizmu. Telo má svoj život, ktorý je v krvi. Keď telo vykrváca, alebo sa mu nedostáva výživa, zomiera. Pozri nižšie verš 1. Mojžišova 17:11 podľa evanjelického prekladu.


Zóé je najvyšší život, duchovný život. Kdekoľvek sa Biblia zmieňuje o „večnom živote“, pre slovo život používa výraz zóé.


Psyché je život, ktorý je výrazom ľudskej existencie, existencie človeka, ako ľudskej bytosti (myslím, teda som). Na základe toho, čo sme si v predchádzajúcom povedali, ide o život nášho ja, nás, ako živej, existujúcej osobnosti, a toto je predstavené našou dušou. Sústredíme sa teda na výrazy duša v zmysle (živého) článku (zložky) ľudskej bytosti a na život duše (život vyjadrený dušou).


V pôvodných textoch sú oba výrazy vyjadrené tým istým slovom. V Starom zákone pojmy duša i pozemský život duše (= život duše vo fyzickom tele) sú vyjadrené hebrejským slovom néfeš. V Novom zákone sú pojmy duša i pozemský život duše vyjadrené slovom psyché. Napríklad v Lukášovi 12:19-23 a Markovi 3:4 je použité to isté slovo, ale prekladať ho jedným a tým istým pojmom do iného jazyka nie je možné, lebo keby prekladatelia tak urobili, výsledok by bol nezrozumiteľný:

Lukáš 12:19 „Potom si poviem duši (psyché): Duša (psyché), máš dosť všetkého na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa! Ale Boh mu riekol: Blázon, tejto noci požiadajú tvoj život (psyché) od teba; a čo si pripravil, komu to zostane? Tak bude s tým, kto si zhromažďuje poklady, a nie je bohatý v Bohu. Nato povedal učeníkom: Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život (psyché): čo budete jesť, ani o telo: čo si oblečiete.“

Marek 3:4 „A spýtal sa ich: Či je dovolené v sobotu robiť dobre alebo zle; zachrániť život (psyché) alebo zabiť? A oni mlčali.“


Na druhej strane duša a vlastný život človeka sú neoddeliteľné, pretože sú v bytosti človeka plne prepojené. Bez ľudskej duše niet život. Biblia nikde nehovorí, že telesný človek má život bez duše. Život je len vyjadrením duše. Pretože náš súčasný fyzický život je životom duše, nazýva Biblia súčasné telo „duševným telomsóma“ (1.Korintským 15:44).


Duša, život duše

Duša, ako jedna z troch zložiek človeka je prirodzeným životom človeka. V mnohých prekladoch je slovo duša prekladané slovom život. Uvedieme pár príkladov:

1. Mojžišova 9:4 „Avšak mäsa s jeho dušou (životom) to jest s jeho krvou, nebudete jesť.“

3. Mojžišova 17:11 „lebo duša (život) tela je v krvi, a ja som vám ju dal na oltár pokryť ňou hriech na vašich dušiach, lebo práve krv pokrýva hriech na duši.“ Porovnaj tento verš s evanjelickým prekladom: „Keďže život tela je v krvi, dal som vám ju na oltár na vykonanie obradu zmierenia za vaše životy, lebo krv mocou života spôsobuje zmierenie.“

Matúš 2:20 „a povedal: Vstaň, vezmi dieťatko a jeho matku a choď do Izraela; lebo pomreli už, ktorí číhali na život dieťatka.“ (evanjelický preklad). Podľa prof. Roháčka: „...hľadali dušu dieťatka.“

Lukáš 6:9 „Vtedy im povedal Ježiš: Pýtam sa vás: čo sa sluší v sobotu - dobre činiť a či zle činiť, život (dušu) zachrániť a či zatratiť?“

Ján 10:11 „Ja som ten dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoju dušu (život) za ovce.“ - porovnaj s evanjelickým prekladom: „Dobrý pastier život (dušu) kladie za ovce.“, a ďalšie verše.


V týchto citovaných veršoch, ako vidíme porovnaním dvoch prekladov, lepším, výstižnejším prekladom je slovo život, lebo v týchto veršoch pôvodné slovo duša je použité v zmysle: ľudský život.


Tak ako krv je život tela ako organizmu, duša je život, ktorý umožňuje existenciu človeka ako ľudskej (mysliacej) bytosti. Pretože slová néfeš a psyché v Biblii označujú dušu i vlastný ľudský život, tieto dve veci, hoci sú rozlíšiteľné, sú neoddeliteľné. Sú rozlíšiteľné, pretože na niektorých miestach môže byť slovo psyché (život) chápané ako duša alebo život, ale nie naopak!


Ľudský život nie je nič iné ako život spojený s mysľou, citmi a vôľou; je výrazom mysle, citov a vôle. Život, duša, je prirodzený spôsob existencie človeka v padlom tele.


Z toho, čo sme doteraz spoznali, môžeme uzavrieť, že duša človeka je priamo život človeka, človek sám, jeho osobnosť, vôľa a city. Ľudská duša obsahuje všetko, čo robí človeka ľudskou bytosťou. Každý človek, ktorý žije v tele má dušu a všetko, čo s dušou súvisí a čo k duši patrí. Duša je život, ktorý je všetkým ľuďom spoločný. Pokiaľ sa človek nenarodí znova, všetko, čo obsahuje jeho život, či už je to jeho ja, život, dýchanie, sila, myseľ, plány, láska či iné city, pochádza z duše. Inými slovami: život duše je život, ktorý človek získava z lona svojej matky. Ak poznáme/vieme jasne, čo je z duše, potom bude pre nás ľahké poznať, čo je z ducha a budeme schopní rozlišovať medzi vecami duchovnými a duševnými.

 

Duša, osoba a osobnosť (v tvorbe).


Vytvorené dňa: 20. mája 2013.

Upravené dňa: 25. júna 2013.


Späť na Pojednanie o duši.

Späť na obsah série článkov Telesný a duchovný človek.