Zo série článkov: Telesný a duchovný človek.

Duša charakterizuje našu bytosť, predstavuje našu osobnosť. Človek si je vedomý svojej existencie vďaka činnosti duše. Duša je miesto ľudského vedomia, uvedomenia si seba.

Všetko, čo je typické pre našu osobu (osobnosť), čo nás odlišuje od iných osobností, teda tá originálnosť našej osoby, to, čo môžeme nazvať naše „ja“, to je naša duša. Je sídlom nášho „ja“, je s ním totožná, má schopnosť chcieť (vôľa), rozhodovať sa (myseľ) a cítiť (city). Všetko, čo vytvára osobnosť človeka, teda každý prvok, ktorý ho robí človekom, spadá do oblasti duše. Jeho intelekt, myseľ, ideály, láska, podnety, úsudok, vôľa, atď., to všetko sú súčasti jeho duše. Všetky ľudské myšlienky, predstavy, úsudky, city, motivácie, túžby, pochádzajú z duše.

To, čo pozorujeme ako životné prejavy človeka je určené rozumom (intelektuálnymi vlastnosťami), emocionálnymi schopnosťami (citmi) a vôľovými vlastnosťami (vôľou). V takomto zmysle môžeme rozumieť tomu, že Biblia stotožňuje dušu so životom. Pretože duša a „ja“ sú totožné, patria sem tie napomenutia Biblie, ktoré od nás žiadajú chcenie. Keď Boh oslovuje človeka, díva sa na neho ako na osobu s vôľou.

Pretože duša je osobnosť človeka a stred ľudskej bytosti, preto Biblia často nazýva človeka dušou, akoby človek nemal nič iného, iba dušu. Napríklad 1. Mojžišova 12:5 hovorí o dušiach, ktorí vyšli s Cháranu; a tiež napr.: „...Všetkých duší domu Jakobovho, ktoré prišli do Egypta bolo sedemdesiat.“ (1. Mojžišova 46:27). Ako sme už uviedli, tromi hlavnými zložkami (časťami) duše sú jeho myseľ, vôľa a city.

Myseľ  je orgán myslenia; je to náš intelekt. V mysli sa nachádza (Z mysle pochádza) naša inteligencia, poznanie a všetko, čo súvisí s našou rozumovou činnosťou a kapacitou.

Vôľou človek určuje (rozhoduje) či niečo vykoná alebo nie, či niečo chce alebo nechce. Bez vôle by bol človek niečo ako stroj.

City sú orgánom lásky, nenávisti a iných citov.

Niekoľko veršov na ilustráciu, že v duši je myseľ, vôľa a city:

Príslovie 19:2 „Ani vtedy, keď je duša bez známosti, nie je dobre, a ten, kto náhli nohami, hreší.“

Žalmy 13:3 „Dokedy budem skladať rady vo svojej duši v noci.“

Žalmy 139:14 „...Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre.“

Žalospevy 3:20 „Istotne budeš pamätať, keď aj je moja duša zohnutá vo mne.“

Príslovia 3:21 „...ostríhaj to, čo prospieva, a dômyselnosť. A bude to životom tvojej duši a pôvabnou milotou tvojmu hrdlu.

Príslovia 24:14 „Tak vedz, je múdrosť tvojej duši...“

Poznanie, pamätovanie, úsudky (rady), a tak ďalej, sú činnosti duše.

Žalmy 27:12 „Nevydaj ma do ľubovôle (dosl. duši) mojich protivníkov...“

Žalmy 41:3 „...a nevydáš ho, Pane, do vôle jeho nepriateľov.“

Ezechiel 16:27 „a vydal som ťa do vôle tých, ktoré ťa nenávidia...“

5. Mojžišova 21:14 „...prepustíš ju, aby išla, kam chce...“

Jeremiáš 44:14 „... po ktorej v túžbe pozdvihujú svoju dušu“

1. Kronická 22:19 „Teraz teda pridajte svoje srdce a svoju dušu k tomu, aby ste hľadali Hospodina...“

Jób 6:7 „A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša...“

Jób 7:15 „takže si moja duša volí zaškrtenie“

Slová ako ľubovôľa, zlovôľa, naznačujú, že sa týkajú ľudskej vôli. Ľudská vôľa sa vydáva, prahne, volí, chce, túži; to všetko sú jej funkcie, a to všetko vychádza teda z duše.

Duša zahrňuje city.

Duša môže milovať:

Týchto niekoľko veršov odhaľuje jednu z funkcii duše: lásku. Túžba milovať vychádza z duše. Ľudská láska je teda funkciou duše.

Duša môže tiež nenávidieť:

Jób 33:20 „takže si jeho život oškliví chlieb a jeho duša pokrm“

2. Samuelova 5:8 „aj tých krivých a slepých, ktorých nenávidí duša Dávidova.“

Zachariáš 11:8 „Zunovala ich moja duša, a tiež aj ich duša si zošklivila mňa.“

Jób 10:1 „Moja duša si oškliví môj život.“

Žalmy 107:18 „Ich duša si ošklivila každý pokrm...“

Duša môže byť pohnutá aj inak:

1. Samuelova 30:6 „pretože horkým žiaľom bola naplnená duša všetkého ľudu...“

Jób 10:1 „budem hovoriť v horkosti svojej duše.“

Sudcom 10:16 „A nemohla to zvládať jeho duša, aby sa nezľutovala v trápení Izraelovom.

Izaiáš 61:10 „moja duša plesá v mojom Bohu...“

Žalmy 107:5 „...ich duša omdlievala v nich.“

Žalmy 42:6 „Prečo si smutná, moja duša, a prečo sa nepokojíš vo mne?“

Žalmy 116:7 „Navráť sa, duša moja, na svoj odpočinok, lebo Hospodin ti učinil dobrodenie.“

Izaiáš 55:2 „a nech sa kochá vaša duša v tuku!“

Jonáš 2:8 „Keď prahnúc zvíjala sa vo mne moja duša...“

Matúš 26:38 „Moja duša je smutná až na smrť...“

Ján 12:27 „Teraz je moja duša rozrušená,...“

2. Petrov 2:8 „zo dňa na deň mučil ich bezbožnými skutkami spravodlivú dušu.“

Citové pohnutie vychádza z duše. Z duše vychádza láska, nenávisť, pohnutie, atď. To svedčí o tom, že city sú súčasťou duše.

Vytvorené dňa: 20. mája 2013.

Upravené dňa: 25. júna 2013.

Späť na obsah  série článkov Telesný a duševný človek.