Charakter Cirkvi (miestna a všeobecná; viditeľná a neviditeľná)

Vedľa metafor, ktoré popisujú Cirkev a prináša ich Písmo (telo, chrám, nevesta, atď.), sa používajú aj pojmy, ktorými charakter Cirkvi popisujú teológovia. Sú to pojmy: miestna a všeobecná a tiež viditeľná a neviditeľná.

Vzťahy Cirkvi určujúce jej charakteristické rysy a postavenie

Boh má s Cirkvou výnimočné zámery „a osvietiť všetkých, čo a aká je to správa tajomstva, skrytého od vekov v Bohu, ktorý stvoril všetko skrze Ježiša Krista, aby bola teraz skrze cirkev oznámená kniežatstvám a mocnostiam v ponebeských oblastiach prerozmanitá múdrosť Božia“ (Efezským 3:9). Aj keď sa zjavil aj iným skupinám ľudí, je Jeho pôsobenie v Cirkvi odlišné. Pán povedal: „Zbudujem svoju Cirkev“, a práve to je dnes jeho zvláštnym dielom.

Ale ste pristúpili k slávnostnému zhromaždeniu a k zboru prvorodených
Židom 12:22-23

Účel Cirkvi

V súvislosti s povahou a charakterom Cirkvi je vhodné pripomenúť aj účel, pre ktorý bola Cirkev povolaná v existenciu. Zámer Pána nebol, aby Cirkev existovala samoúčelne, povedzme ako jedno spoločenské združenie podobne zmýšľajúcich členov. Naopak, Cirkev je spoločenstvo stvorené účelovo, je to spoločenstvo, ktoré Kristus stvoril pre svet. Kristus dal sám seba za Cirkev a potom ju zmocnil darom Svätého Ducha, aby mohla naplniť Boží plán a účel. Z celého poslania Cirkvi si všimnime štyri účely: hlásanie evanjelia, uctievanie, budovanie a sociálna zodpovednosť.

Použité texty pri spracovaní článkov série Cirkev prvorodených: