|
(z lat. a od; prior skorší, predchádzajúci, a posterior, pozdejší, neskorší). V stredoveku a priori sa nazýva úvaha, ktorá postupuje od princípu k dôsledku, zatiaľ čo a posteriori sa vracia od dôsledku k princípu. Neskôr (od Kanta) a priori sú tie prvky poznania (intuícia, pojmy, súdy), ktoré nezávisia na skúsenosti, zatiaľ čo a posteriori sa odvodzujú zo zmyslovej skúsenosti, alebo na nej závisia. |
|
|
ako filozofický pojem a označuje niečo, čo chápeme bez akéhokoľvek vzťahu či doplnku. |
|
/z lat. absolutus, dokonalý/: slovo nadobúdalo v dejinách rôzny význam. Môže označovať niečo, čo nie je ničím obmedzené („absolútna monarchia“), to, čo vypadá ako bez chyby, alebo to, čo je neprekročitelnou medzou, hranicou (napríklad „absolútna nula“ vo fyzike). |
|
je myšlienková operácia, pri ktorej sa – napríklad z nejakého pojmu – izoluje jeden prvok a všetky ostatné sa vylúčia, abstrahuje sa od nich. Pritom sa najčastejšie vylučujú premenné, „náhodné“ podrobnosti „konkrétnych vecí a javov: odtiaľ protiklad abstraktný – konkrétny.“ |
|
označuje to, čo pochádza z abstrakcie. Abstraktné umenie – akoby sa naznačovalo, že ide o diela (maľby, sochy) v ktorých sa abstrahuje od bežne vnímanej skutočnosti. |
|
/z lat. absurdus, škrípajúci, nezmyselný, nepoužiteľný/: Označuje v presnom slova zmysle to, čo odporuje logike. V súčasnej filozofii (predovšetkým v existencionalizme) absurdné je to, čo nemá zmysel alebo ho nemôže dávať. |
|
(lat.; hók) kniž.: na to; na tento určitý prípad;na tento prípad;na tento cieľ; na túto (určitú) príležitosť. |
|
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 6 Ďalší > Koniec >>
|
|
Strana 1 z 6 |
