Svedectvo o spáse a povolaní

Kristus je Boží Syn, ktorý zomrel za vykúpenie hriešnikov a po troch dňoch vstal zmŕtvych. To je najväčšia pravda vo vesmíre.

Umieram pre svoju vieru v Krista.

Watchman Nee - posledné slová na rozlúčku.

(Výber z publikácie: Svědectví Watchmana Nee, vydalo Living Stream Ministry, z anglického originálu 1991, Czech Translation, máj 2001, rozširuje Proud;  zostavovateľ knihy: Kwang-hsi Weight)

Narodil som sa ako tretie dieťa v kresťanskej rodine, ktorá už mala dve dcéry. Podľa čínskej tradície majú chlapci väčšiu hodnotu ako dievčatá. V tej dobe moja matka ešte nebola spasená, ale vedela sa modliť. A tak Pánovi povedala: "Ak budem mať chlapca, dám ti ho". Pán jej modlitbu vypočul. Otec mi povedal. "Skôr ako si sa narodil, mamička sľúbila, že ťa dá Pánovi".

Spasený som bol v roku 1920, keď som mal 17 rokov. Skôr ako som bol spasený, prežíval som myšlienkovú dilému týkajúcu sa otázky, či prijať Pána ako svojho Spasiteľa a či sa stať Pánovým služobníkom. Väčšina ľudí sa v dobe svojho spasenia zaoberá problémom,  ako sa oslobodiť od hriechu. Pre mňa však bolo oslobodenie od hriechu spojené s mojou životnou cestou. Ak som mal prijať Pána Ježiša ako Spasiteľa, musel som ho súčasne prijať ako svojho Pána, aby ma oslobodil nielen od hriechu, ale i od sveta, Vtedy som sa ešte bál byť spasený, lebo som vedel, že akonáhle budem spasený, budem musieť slúžiť Pánovi.. Moje spasenie by teda nutne bolo dvojnásobným spasením. Pre mňa bolo nemysliteľné odmietnuť Pánovo povolanie a túžiť po samotnej spáse. Musel som si vybrať, či uveriť v Pána a mať dvojnásobné spasenie, alebo sa vzdať obidvojeho. Prijať Pána pre mňa znamenalo, že k obidvojemu dôjde súčasne.

Večer 29. apríla 1920 som bol sám vo svojej izbe. Moja myseľ bola rozbúrená. Či som sedel, alebo ležal, nemohol som sa upokojiť, pretože vo svojom vnútri som riešil problém, či uveriť v Pána Ježiša a stať sa kresťanom, alebo nie. Najprv som sa prikláňal k rozhodnutiu neuveriť v Pána Ježiša a nestať sa kresťanom. Ale to vyvolalo vo mne vnútorný nepokoj. V mojom vnútri prebiehal skutočný zápas. Potom som si kľakol a modlil sa. Najprv som pre modlitbu nenachádzal slová. Potom mi však na myseľ prišlo mnoho mojich hriechov, a ja som si uvedomil, že som hriešnik. Do tej doby som nikdy nič takéhoto nezažil. Teraz som sám seba videl ako hriešnika. Videl som nečistotu hriechu a videl som účinok Pánovej krvi, ako ma očisťuje. Rozhodol som sa, že ho prijmem za svojho Spasiteľa. Predtým som sa tým, ktorí verili v Pána vysmieval, ale toho večera som sa smiať nedokázal. Zato som plakal, vyznával hriechy a túžil po Pánovom odpustení.

Keď som urobil vyznanie, bremeno hriechu bolo so mňa zložené a ja som bol povznesený a naplnený vnútornou radosťou a pokojom. Aj predtým som určite prežíval určitú radosť a pokoj, ale prežitok po mojom spasení bol veľmi skutočný.

Z Úvodu zostavovateľa knihy:

          V roku 1952 bol brat Nee pre svoju oddanosť Pánovi nečakane zatknutý a odsúdený k dvadsiatim rokom väzenia. Po dobu týchto dvadsiatich rokov nebolo možné o ňom získať priame informácie. Pokiaľ viem, vláda ho využívala tým, že ho nútila, aby prekladal vedecké knihy z angličtiny do čínštiny. Jeho žena, ktorá zomrela pred ním v decembri roku 1971, ho navštevovala každé dva tri týždne a nosila mu veci každodennej potreby. Brat Nee veľa rokov trpel srdečnými ťažkosťami, pretože jeho srdce malo len polovičné rozmery zdravého človeka. To mu pri záchvatoch spôsobovalo prudkú bolesť. Pán však jeho život zachoval až do 30. mája 1972, kedy ho prijal do svojej náruče. Brat Nee tak odpočinul od svojej práce a jeho skutky idú s ním (Zjavenie 14:13). Hoci jeho fyzické telo bolo uväznené, posolstvo, ktoré mu Pán zveril sa neobmedzene šíri ďaleko do celého sveta.

Vytvorené dňa: 21. júna 2013.

Upravené dňa: 21. júna 2013.