cit, pocit, cítenie
obecne: stav afektu, na rozdiel od vedenia (poznania); v prísnejšom slova zmysle emócie vyvolané morálnymi alebo duchovnými príčinami skôr, než príčinami bezprostredne organickými (náboženské cítenie, estetické cítenie); (zastaralý význam) synonymum vedomia, odtiaľ: bezprostredné a intuitívne poznanie; mienka alebo názor (mám pocit, že...); v morálnom zmysle sklon k altruizmu.