U Grékov, predovšetkým podľa Hésiodovej kozmogógie, je chaos prvotné prázdno, počiatočná hlbina (priepasť, súvisí asi s gr. chainó, zívam, porovnaj naše „zívajúca priepasť“, „zívajúca prázdnota“), ktorá predchádza pred vznikom vecí.

Chaos sa v gréckom myslení stal neusporiadanou zmesou elementov, ako existovala pred zásahom demiurga, stvorivšieho kozmos, zložený z bytí (súcien), ktoré nadobudli tvar.

Stoikovia, a po nich Ovídius definitívne ustálili chápanie termínu chaos ako stavu neusporiadanosti, kde všetky veci sú zmiešané a nerozlíšené.