(z gr. charizma, milosť, dar): Podľa gr. predstáv jedná sa o dar, prijatí od prírody alebo od bohov, ktorý stavia šťastného nositeľa výnimočných vlastností a schopností nad bežný priemer.

Charizma má predovšetkým význam náboženský: ako príklad môže v kresťanstve slúžiť letničná udalosť, kedy apoštolovia a učeníci zhromaždení v Jeruzaleme dostali nadprirodzení dar hovorenie inými jazykmi.

Charizmatické ponímanie a postoj často prekračuje náboženskú sféru či rámec. Vyskytuje sa tiež v oblasti spoločenskej a politickej, kde sa v charizmatickej moci vidí jeden zo základných druhov vlády – spolu s tradičnou a zákonnou mocou.