..., chváliť, chválenie v zmysle uznať niečie zásluhy; nadšený a vďačný súhlas s jeho činmi. V celom stredoveku bola chvála, uznanie, súhlas životným cieľom človeka. Stoickí filozofi pokladali za nutné podávať návod, ako sa stať nezávislým na chvále človeka.

Starý zákon má zvláštny názor na chválu. Podľa neho sa chválou zvyšuje česť, moc a sláva toho, kto je chválený, či už ide o človeka alebo o Boha. Kto nie je chválený, tomu  ubúda na cti, moci a sláve (1. Samuelova 15:30).

Synonymum pre chválenie je oslavovanie (chváliť = oslavovať), v hebr. doslova urobiť ťažkým, závažným, významným. Chváliť = zvyšovať česť, význam a moc. Keď Jeremiáš 51:41 hovorí o  Babylone ako o "chvále celej zeme", myslí tým na jeho silu, ktorá ovláda okrsok sveta. Ak má byť trúchliaci Sion  podľa Izaiáša 61:3 oblečený do odevu chvály, znamená to, že bude opäť prebudený do života a jeho sláva bude obnovená.

Hospodin je hrozný v chválach (2. Mojžišova 15:11), t.j. v slávnych činoch. Jeho chvála trvá na veky (Žalm 111:10), napĺňa celú zem (Abakuk 3:3), obklopuje Boží trón (1. Paralipomenon celá 16 kapitola) a nebude nikomu daná (Izaiáš 42:8).

Len Hospodin je chválou Izraelov, t.j. len on dáva Izraelovi závažnosť (dôležitosť, vážnosť; 5. Mojžišova 10:21; Žalm 109:1), ale tiež Izrael je chválou Božou na tohto svete (Jeremiáš 13:11, 33:9). Preto je povinnosťou Izraela rozmnožovať, vzdávať, zvestovať, rozhlasovať chválu, t.j. mocné Božie činy (Izaiáš 42:10, 43:21, 60.6; Žalm 22:26, 33:1, 34:22, 35.28, 40:4, 48:11, 51:17, 66:2, 79:13, 102:22, 106:2, 145:21). Tiež pokorné zmĺknutie pred Hospodinom znamená zvýšiť chválu Božiu (Žalm 65:2 "Tebe sa patrí mlčať, tebe chvála..."). Halleluja(h) = chváľte Hospodina je v žalmoch častou výzvou k zaspievaniu chválospevu (žalmu).

V Novom zákone sa chválou myslí predovšetkým konečné uznanie od Boha ako Boží výrok pri konečnom zjavení sa Krista (1. Petrov 1:7; Rímskym 2:27; 1.Korintským 4:5) alebo uznanie zo strany Božích poverených, Cirkvi (2. Korintským 8:18) alebo vrchnosti, ktorých funkciou, zastávanou aj v Božej službe, je udeľovať chválu dobre robiacim (Rímskym 13:3; 1. Petrov 2:14). Vo funkcii apoštola, t.j. zvláštneho Kristovho poverenca, chválu udeľuje aj Pavol (1. Korintským 11:2+17+22).

Ako v Starom tak aj v Novom zákone prvoradou povinnosťou veriaceho je chváliť Boha. Tak sa prekladá pôvodný grécky výraz vzdávať česť, či vlastne slávu (Zjavenie 14:7, 19:7). pojmy chváliť a sláviť (oslavovať) Boha sú pojmy takmer súzvučné. Biblické chváliť na mnohých miestach znamená chválospev (starozákonné žalmy; Efezským 1:6).

Vytvorené dňa: 5. mája 2013.

Upravené dňa: 5. mája 2013.