Podstatným menom determinanta sa niekedy označujú prvky, ktoré determinujú (určujú) nejaký fakt alebo výsledok.

V epistemiológii je determinácia (= determinovanosť) taký vzťah medzi dvoma fenoménmi, že keď je daný jeden, je daný rovnako aj druhý. Zmysel je teda blízky tomu, čo sa rozumie determinizmom.

V epistemiológii sa používa k označeniu základného princípu každej experimentálnej vedy, podľa ktorého „rovnaké príčiny pôsobia rovnaké účinky“. To implikuje z metafyzického hľadiska zásadu, že neexistuje účinok (dôsledok) bez príčiny a zakladá možnosť indukcie, ktorá zobecňuje skúsenosti a dáva im platnosť zákona.

V priebehu 20. storočia sa absolútny determinizmus odmieta vzhľadom k objavom mikrofyziky (vzťahy neurčitosti), ale tiež v ťažkej aplikovateľnosti v oblasti humanitných vied, kde by jeho striktné presadzovanie znamenalo, že ľudská existencia, predovšetkým historická alebo psychologická, je chápaná ako jednoduchý mechanizmus, čo je neprijateľné. Je teda radšej nahradzovaný determinizmom statickým.