-y ž./lat./

Sústavný súbor názorov a výkladov teoretického rázu, ktorý prináleží nejakému autorovi alebo škole a dávajúci obvykle príležitosť k poučeniu, ako to naznačuje etymológia (lat. doctrina, nauka, učenie; docere, učiť). Vyjadrenie zásadného a určujúceho postoja, učenia. Súhrn vyhranených názorov, zásad, pravidiel alebo postupov. V tomto zmysle sa hovorí napr. o vojenskej doktríne, štátnej doktríne a pod.

Doktrína ako učenie, týkajúce sa základných biblických právd

Biblická doktrína je stručné zhrnutie učenia na príslušnú tému tak, ako ho predkladá Biblia. Napr. biblická doktrína o spasení znie: Spasenie je z milosti skrze vieru v evanjelium Ježiša Krista ("Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil." - Efezským 2:8-9). Od doktríny treba odlišovať dogmu, ktorá je ľudským učení, pravidlom, názorom či poučkou. Dogma nie je totožná s doktrínou! To odlíšenie je nutné najme v otázkach biblickej/náboženskej viery/vierouky. Napr. učenie mnohých náboženstiev (teologických systémov) o spasení (dogma príslušnej cirkvi/spoločenstva) nie je totožné s učením Biblie o spasení (doktrína).

Biblické doktríny ako zjavené pravdy nemenného Boha sa nemenia. Dogmy príslušného náboženstva sú ľudské učenia a podliehajú zmenám - vedúce autority ich časom korigujú, opravujú, menia, rušia alebo zavádzajú nové.