(z gr. aisthésis, cit vnímanie): Označuje to, čo sa týka krásy (estetický dojem, cit, súd).

Slovo estetika sa objavuje v druhej polovici 18. storočia a znamená teóriu umenia a krásy, presnejšie povedané náuku, ktorej predmetom sú hodnotiace súdy ohľadom krásy a ošklivosti.

Moderná estetika sa obecne vzdala pokusov stanoviť normu krásy a obracia svoje skúmanie buď k štúdiu foriem samotných v ich historickom vývoji alebo k možným vzťahom medzi dielom a jeho autorom, alebo širšie jeho spoločenským prostredím.