(z gr. eudaimonia, blaženosť): Súhrnné označenie naúk, ktoré odmietajú oddeľovať šťastie a cnosť, považujú šťastie za Zvrchované dobro a jeho hľadania za cieľ mravného jednania.

Výborne sa hodí na antické morálky, ktoré nepoznali pojem nadprirodzenej spásy a ktorým je spoločné práve to, že sú to morálky šťastia. Moderný eudaimonizmus je inej povahy, pretože je vedený vypočítavosťou a stratou metafyzického zmyslu ľudského života (bytia).