Euklidovská geometria platila po stáročia ako jediná možná a teda univerzálne platná. Je postavená na piatich Euklidových postulátoch.

Vytvorenie neueklidovských geometrií (ktoré nerešpektujú piaty Euklidov postulát/axióm o rovnobežkách), predovšetkým Lobačevským (1792 – 1856) a Riemannom (1826 – 1866) sa najprv javilo ako logický škandál, avšak neskôr viedlo k novej definícii axiómov. Neeuklidovské geometrie skutočne ukazujú, že euklidovský systém je len „čiastkovým“ či „lokálnym“, pretože vytvára priestor odpovedajúci ľudskému vnímaniu. Naopak súčasná veda pripúšťa množstvo mysliteľných priestorov.

Obecnejšie viedlo objavenie neeuklidovských geometrií tiež k tomu, že jedinú a absolútnu pravdu nahradilo ponímaním platnosti každého systému.