(z gr. ek-istémi, lat. existere, vyvstávať, vyčnievať): V základnom význame je to sám fakt bytia. Odtiaľ dvojaký možný prístup: buď existencia o sebe, nezávisle na akomkoľvek poznaní, alebo existencia v skúsenosti (možnej alebo skutočne nastalej) v protiklade k ničote.

V stredovekej filozofii (aj v bežnej reči) samo aktuálne čiže uskutočnené bytie veci („že je“), v protiklade k jej podstate či esencii („čím je“).

existovať - byť jestvovať, trvať