(z lat. factum, urobené, hotové): To, čo je, alebo čo sa deje, alebo robí. Fakt stojí proti myšlienke, predstave, želaniu a vzdoruje im ako vonkajší prvok.

Pojem stojí proti všetkému iluzórnemu alebo prosto myslenému, či zamýšľanému, ale tiež stojí proti tomu, čo je čo je podľa určitých pravidiel nutné – odtiaľ morálne a právne rozlíšenie medzitým, čo je de facto a de jure.

Vedecký fakt sa od holého či bezprostredného líši tým, že je spracovaný, zmeraný, uvedený do vzťahu k iný faktom či zákonom, skrátka je skonštruovaný, zatiaľ čo púhy zmyslový alebo empirický fakt zostáva izolovaný a nemôže si činiť nárok na poznávaciu hodnotu, pokiaľ nie je činnosťou ducha premenený v skutočný predmet. Tento rozdiel vystupuje obzvlášť v historickom vyprávaní: fakty, o ktorých sa tu hovorí, sú výsledkom historického výberu, usporiadania a interpretácie, čo odlišuje dejiny od prostej kroniky.