Až do 18. storočia bol termín synonymom učenca vo veľmi širokom význame. V 18. storočí sa tento význam zužuje na toho, kto neuznáva inú autoritu než rozum. V množnom čísle sa slovom „filozofovia“ mienení stúpenci osvietenectva, predovšetkým francúzski autori, ako boli Voltaire, d'Alambert, Diderot atď., odsudzujúci náboženské inštitúcie ako tmárske.

Neodborne: kto trpezlivo znáša život alebo vidí skôr jeho dobré stránky alebo si vytvára o ľudskej existencii vágnu „osobitnú“ predstavu.

Z hľadiska odbornejšieho hovoríme filozof metafyzikovi, tomu, kto hľadá prapríčinu sveta.

Bežný odborný význam: ten, kto sa zaoberá filozofiou, píše o nej a kriticky uvažuje o všetkých mysliteľných problémoch.