V nešpecializovaných významoch môže slovo filozofia byť hmlistým synonymom múdrosti; raz máme na mysli pokorné zmierenie sa so životom („osudom“), druhýkrát schopnosť vyváženého a súdneho myslenia a tretíkrát určité videnie sveta, nie však jasne formulované a často neľahko definované.

Historicky bolo (od Aristotela až po 18.st.) synonymom vedy v najvšeobecnejšom slova zmysle.

V odbornom význame je to sústava kritického uvažovania o otázkach poznania a jednania. Z tohto hľadiska sa filozofia môže zaoberať tým, čo je obsahom tej ktorej vedy.

Etymológia slova (láska k múdrosti) nás nesmie mýliť: láska, o ktorú tu ide, má povahu smútku alebo clivoty; filozofia nemôže byť zamieňaná s múdrosťou. Väčšinou ju charakterizuje zvedavý a nedogmatický postoj. Kto však chce ukázať na „filozofiu“ toho ktorého autora, nemôže to urobiť inak, iba že ju zhrnie do rady tvrdení a téz. To znamená, že aby sme postihli filozofiu v celom jej rozsahu, musíme ju chápať mimo jednotlivých filozofov, ktorý sú pre ňu len jednotlivými medzníkmi.