Časť biológie, ktorej predmetom je skúmanie funkcie živých organizmov, rastlín a živočíchov. Líši sa od anatómie, ktorá skúma štruktúru orgánov. Existovala už v antickom gréckom a rímskom lekárstve, ale vedou sa stala až v 19. storočí, kedy Cl. Bernard svojimi výskumami stanovil pravidlá experimentálnej metódy a potom ju rozšíril na všetky biologické vedy.