(z gr. gnósis, vedenie, poznanie): Súhrn často skrytých (ezoterických) naúk o svete a človeku ako sa objavili na okraji kresťanstva v prvých storočiach po Kr.

V protiklade ku gréckemu ponímaniu večného poriadku, ktorým sa riadi svet, stvorený svet je pre gnózu všeobecne zlý. Podľa gnostikov človeka môže zachrániť (spasiť) iniciačné poznanie – nie milosť – tým, že sa jeho duch oslobodí zo škrupiny tela, ktoré je podrobené zákonom tohto zlého sveta. Preto gnotici odmietajú plodenie detí, ktoré udržuje telá a odďaľuje spásu ducha. Cesta oslobodenia vedie k radikálnym postojom voči sexualite: niektorí praktizujú radikálnu askézu, iní naopak si dopriavajú nestriedmosť v jednaní „proti prírode“ – ale oboje mimo inštitučný rámec manželstva, ktorým pohŕdajú.