herézia

-y ž. /gréc.: hairesis/: Nový zákon tento pojem používa v troch významoch:

 

1. V neutrálnom zmysle – k označeniu jasne definovanej náboženskej sekty alebo spoločnosti ako farizeji, saduceji a dokonca aj prví kresťania (Skutky 5:17, 15:5, 24:14, 18:22),

2. Pre nesváry, rozkol alebo odpadnutie v kresťanskej obci (1. Kolosenským 11:19, Galatským 5:20),

3. Ako doktrinálne bludy, ktoré do kresťanskej komunity uviedli falošní učitelia alebo proroci. Tento význam je zreteľne vidieť v 2. Petrovom 2:1-3.

 

V histórii cirkvi sa pod herézou najčastejšie chápe práve tento tretí význam slova.