herézia |
-y ž. /gréc.: hairesis/: Nový zákon tento pojem používa v troch významoch:
1. V neutrálnom zmysle – k označeniu jasne definovanej náboženskej sekty alebo spoločnosti ako farizeji, saduceji a dokonca aj prví kresťania (Skutky 5:17, 15:5, 24:14, 18:22), 2. Pre nesváry, rozkol alebo odpadnutie v kresťanskej obci (1. Kolosenským 11:19, Galatským 5:20), 3. Ako doktrinálne bludy, ktoré do kresťanskej komunity uviedli falošní učitelia alebo proroci. Tento význam je zreteľne vidieť v 2. Petrovom 2:1-3.
V histórii cirkvi sa pod herézou najčastejšie chápe práve tento tretí význam slova. |