(z gr. historia, vedomosť, skúmanie, vyprávanie):

(Staršie významy): U Aristotela história označuje prosté zhromažďovanie dokumentov, bez snáh o ich systematizáciu.

(Súčasný význam): veda o minulosti ľudstva, obmedzujúca sa v zásade na spoločností znalých písma, zatiaľ čo predchádzajúce obdobie pokrýva prehistória. Historické vyprávanie je sprvu (o Herodota) výsledkom osobného šetrenia a vyžiadalo si celé stáročia, než história dospela k vlastným presným metódam získavania a preverovania poznatkov a stala sa tak postupne z literárnej disciplíny vednou disciplínou: tá sa v opieraní sa o náležite kriticky preskúmané doklady snaží o popisnú rekonštrukciu faktov v ich slede a o ich objasnenie. Takéto objasňovanie (odlišujúcu históriu od kronikárstva, lebo kroniky udalosti len zaznamenávajú v ich chronologickom slede bez najmenšieho ozrejmenia ich príčinných vzťahov) sa dá argumentačne vzťahovať k rôznym princípom, a vo vzťahu k nim vznikli rôzne historické školy: teória životného priestoru, zdôrazňovanie úlohy významných osobností, triedneho boja, atď.