Pomenovaním hriešnik sa v Starom zákone obyčajne myslí opak spravodlivých, zbožných. Hriešnik je ten, ktorý sa nedrží Božieho zákona (Desatora; neriadi sa ním; pozri Žalm 1; 50:16-23), nedbá na Boha (Žalm 10:4-11; 36:2-5), spolieha sa na seba a na svoje bohatstvo (Žalm 52:9) – stručne: nemá správny pomer k Zákonu, a tým sa stavia proti Bohu.

V starozákonnej dobe mohol byť hriešnikom (= bezbožníkom) Izraelita rovnako ako pohan (príslušník iného národa). Označenie hriešnik sa stalo výrazom najhlbšieho opovrhnutia a takmer nadávkou.

V novozákonnej dobe slovom hriešnik je označovaný človek, ktorý, vo farizejskom ponímaní a bežnej hovorovej reči, vedome žije v rozpore so Zákonom buď svojou nemravnosťou alebo povolaním (Matúš 9:9-11; Lukáš 7:37-39; Lukáš 19:7, a iné), rovnako ako aj ten, kto sa nepodriaďuje farizejským predpisom a farizejskému výkladu Zákona – v takomto slova zmysle v očiach farizejov aj Ježiš bol hriešnik (Matúš 12:1-2, 15:1-2, a iné) a samozrejme aj príslušníci iného národa (pohania).

Rozdiel medzi služobníkmi hriechu (hriešnikmi; Rímskym 6:17) a medzi tými, ktorí boli vyslobodení z hriechu (Rímskym 6:18), je v Novom zákone skutočný a veľmi dôležitý. Tento rozdiel ale nie je založený na ľudskej samospravodlivosti, ale na Božom čine v Ježišovi Kristovi. Len Božia milosť v Ježišovi Kristovi, prijatá veriacim srdcom, činí z hriešnika človeka ospravedlneného pred Božím súdom (Rímskym 5:1, 6:17-23, 8:1, a iné; pozri aj časopis Solas číslo 10, jar 2011, Ospravedlnený v Kristovi).

hrešiť - trvale hrešiť ako dôsledok toho, že človek je pod vládou a mocou hriechu. Toto je postavenie a stav nespaseného, neznovuzrodeného človeka. Človek sa narodil už ako hriešnik – toto je jeho základná a podstatná charakteristická vlastnosť, jeho identita. Je hriešnik, lebo pochádza z Adama a má jeho hriešnu podstatu (hriešnu prirodzenosť). Okrem tohto Adamovho pripočítaného hriechu koná aj vlastné hriešne skutky, pácha vlastné hriechy. Hreší trvale, trvale a opakovane pácha hriechy. Hreší, lebo je hriešnik! A platí to aj opačne: Je hriešnik, lebo trvale hreší. Nespasenému človeku vládne hriech, a preto nemôže nehrešiť! Spasený, znovuzrodený, človek nehreší, aj keď sa stane, že sa dopustí hriechu, ale tento skutok nekoná trvale. Znovuzrodený môže zhrešiť (pozri v ďalšom), ale nie trvalo hrešiť! „Nikto, kto zostáva v ňom (v Ježišovi Kristovi), nehreší, a nikto, kto hreší, ho nevidel ani ho nepoznal.“ (1. Ján 3:6).

hriešny človek, hriešnik – človek, ktorý trvale hreší, ktorý sa neobrátil k Bohu, nerobil pokánie a neverí v Boha, preto ani nemá odpustené hriechy a nie je Bohom ospravedlnený, a toto je jeho postavenie pred Bohom. Božie dieťa môže zhrešiť, ale trvalo nehreší, jeho trvalé postavenie pred Bohom je: ospravedlnený. O Božom dieťati nemôžeme a ani nesmieme povedať, že je hriešnik. Aj vtedy, keď zhreší, keď padne do hriechu, stále o ňom platí, že je sväté Božie (pozri Pavlove listy zborom, napríklad do Korintu, v ktorých korintských oslovuje svätí bratia aj napriek tomu, že boli v mnohých hriechoch a neprávostiach).

zhrešiť - jednorázový hriešny akt, jednorázový hriešny skutok. Znovuzrodený môže zhrešiť, ale nehreší trvalo (Vieme, že nikto, kto sa narodil z Boha, nehreší.- 1. Jánov 4:18).

Vytvorené: 1. júla 2012.

Upravené: 27. júna 2013.