Takto sa označujú súhrnné filozofické smery, ktoré akúkoľvek existenciu prevádzajú (transformujú) na myslenie – buď v skutočnosti alebo v poznaní.

Tohto výrazu sa používa k označeniu veľmi rôznych filozofických koncepcií:

U Platóna sa existencia, prisúdená ideám ako esenciám (bytnostiam) vecí a oddelená od hmotného sveta, nazýva tiež „platónsky realizmus“.

Berkleyov idealizmus – s existenciou vonkajšieho sveta len skrze vnemy a predstavy, v ktorých je nám daný – sa oprávnenejšie nazýva imaterializmus.

Kant nazýva transcendentálnym idealizmom fenoménov to, že fenomény sú jednoduchými reprezentáciami, ktoré odpovedajú našim prostriedkom poznania, a nie veciam o sebe. Ide teda o idealizmus kritický.