Nedostatok poznania. Sokratovo „viem, že nič neviem“ vyjadruje nevedomosť filozofickú, prinajmenšom tú dočasnú. Ktorá otvára cestu k poznaniu. Ak sa chápe ako konštatovanie definitívnej nevedomosti, môže byť aj argumentom pre skepticizmus alebo agnosticizmus.

Bežná nevedomosť často splýva s postojom toho, kto bez kritického prešetrovania a výberu svojich znalostí v reflexii mylne hodnotí ich kvalitu a nereflektovane (v nekritickej naivnej viere odmietajú) prijíma ako pravdivé niečo, čo je len nepravdivým či neistým mienením. V takomto prípade nevedomosť plodí ilúzie a omyly.