imanencia (z lat. in - v, a  manere - zostávať, trvať) - zotrvávanie, prebývanie v niečom.

Za imanentné sa označuje/považuje to, čo je v niečom trvale prítomné, čo patrí k jeho štruktúre; protiklad je transcendencia. To, čo je nejakému súcnu (bytiu, existencie) alebo predmetu trvale vnútorne vlastné (imanentné). Napr. pre človeka je imanentné myslenie a chcenie.

Vnútorná príslušnosť, neoddeliteľná prítomnosť určitej vlastnosti, zákonitosti danému predmetu, napr. imanencia pohybu hmote. Existencia obsiahnutá v inej existencii.

Pozri heslá: transcendencia, transcendentálny

imanentný /lat./ 1. odb. vnútri sa vyskytujúci, spočívajúci; tkvejúci v samej podstate veci, týkajúci sa vnútornej stránky veci, majúci vnútornú súvislosť; vyplývajúci zo samej veci, z jej podstaty 2. skúmajúci javy z hľadiska príslušného odboru a zákonitostí v nich sa uplatňujúcich

imaanentne /lat./ odb. 1. čo do vnútorného usporiadania; vnútorne 2. z hľadiska vnútorných, hĺbkových záležitostí