implikácia, implicitný, implikovať(z lat. implicare, spojovať, zaplietať, zahrňovať): Ako implikácia sa v logike označuje taký vzťah medzi dvoma pojmami či výrokmi, kedy z pravdivosti alebo zo skutočnosti jedného z výrazov vyplýva pravdivosť alebo skutočnosť druhého.

P => Q sa číta „P implikuje Q“, a znamená, že ak P je pravdivé, potom aj Q je pravdivé. Ak je P nepravdivé, neplynie z toho pre Q vôbec nič.

Ako implicitné sa označuje to, čo je v nejakom výraze či výpovedi mlčky zahrnuté, implikované (samo sebou sa rozumie). Medzi rôznymi predmetmi poznania jeden implikuje iný, ak druhý z prvého nutne vyplýva. Konkrétne pritom môže ísť o nejaký pojem či myšlienku (pojem teplo implikuje – zahrňuje v sebe – pojem chladu), nejaký skutok (láska implikuje túžbu), nejakú výpoveď (gravitačný zákon implikuje zákon voľného pádu).