(z lat. individuus, nedeliteľný): Celkom obecne: každý určitý predmet myslenia, ktorý tvorí celok je individuum.

V logike je to singulárny termín, t.j. taký, ktorý je ako posledný člen v určitej rade rodov a im podradených druhov, už neoznačuje obecný pojem a logicky je už nedeliteľný. Leibniz to vyjadril definíciou: logický subjekt, ktorý pripúšťa rôzne predikáty, ale nemôže slúžiť ako predikát pre žiadny iný subjekt.

V biológii konkrétny jedinec (organizmus), nedeliteľný živý celok, charakterizovaný vnútornou jednotou a spoluprácou svojich častí; rovnako ako iní jedinci jeho druhu, je charakterizovaný vlastnosťami, ktoré tento druh vymedzujú a vo vzťahu k nim, ako k súboru, je skutočnosťou jedinečnou. V širšom zmysle, u druhov žijúcich spoločensky, v kolóniách (napr. u termitov alebo včiel), tento termín označuje príslušníka kolónie, t.j. každého (ktoréhokoľvek) z jednotlivcov, z ktorých kolónia pozostáva – a celkom obdobne aj v sociológii aj ľudského jedinca ako člena rodiny či spoločnosti.

Z psychologického hľadiska sa výrazy individuum (jednotlivec) a osoba používa niekedy nerozlíšene. Výraz individualita (tiež osobnosť) sa bežne používa k označeniu výraznosti individuálnych vonkajších prejavov osobnosti (neutrálne, či s nejakým odtieňom hodnotenia tejto výraznosti). Ako individualizmus sa často označuje – často s pejoratívnym odtieňom – každý postoj, ktorý jedinca kladie na prvé miesto, a to v ktorejkoľvek oblasti. Konkrétne v morálnom zmysle individualizmus znamená dávať prednosť tomu, čím sa jedinec líši od iných: ide teda o prehnané zdôrazňovanie jedinečnosti.