Význam mimofilozofický: Vyvodzovanie záverov, ktoré z pozorovanej pravidelnosti usudzuje na nejakú trvalosť, alebo z pozorovania určitých symptómov na viac či menej pravdepodobnú existenciu faktov.

V matematike hovoríme o dôkaze indukciou (induktívny, rekurentný dôkaz): platnosť vety dokážeme pre n = 1 a potom dokážeme , že ak veta platí pre n, platí tiež pre n + 1; z toho sa vyvodzuje, že veta platí pre všetky celé čísla.

V ostatných vedných oboroch indukcia umožňuje prejsť od jednotlivého k univerzálnemu, t.j. od faktov k zákonitostiam. Vzniká otázka oprávnenosti indukcie, lebo pozorované javy sú vždy čiastkové a počtom obmedzené (neúplná indukcia), zatiaľ čo zákon je univerzálny.