(z lat. in-haerens, väziaci v niečom): V logike sa ako inherentný (alebo predikačný, či atribučný) označuje taký súd, ktorý konštatuje príslušnosť predikátu k subjektu – na rozdiel od súdu relačného, t.j. takého, ktorým sa uvádzajú do vzájomného vzťahu dve súcna (bytia, existencie) alebo pojmy.

Z obsahového hľadiska je nejakému subjektu inherentné všetko, čo patrí k jeho podstatným kvalitám, čo ho „esenciálne“ vystihuje.