(z lat. initium, počiatok): Bežný význam zasvätenia v zmysle uvedenia do nejakej špecializovanej oblasti skúsenosti (poučením a zaučením) i uvedenie do prostredia zdieľania tejto skúsenosti (napr. v povolaní a zamestnaní) si zachováva niečo z pôvodného významu javu označovaného ako iniciácia.

V etnológii či antropológii sa týmto termínom označujú obrady uvádzania, známe z väčšiny tradičných spoločností. Sú to obrady, ktorým sa jedinec podrobuje pri prechode do ďalšej vekovej skupiny (menovite medzi dospelých) alebo pri prijímaní do nejakej uzavretej, výlučnej skupiny (menovite utajovanými znalosťami). Zasväcovaný jedinec pri nich vo fantazijnom prežitku (alebo len jeho vonkajšej forme) zažíva smrť ako koniec svojej doterajšej existencie a znovuzrodenie ako počiatok novej existencie. Obratom získava prístup k doteraz nedostupným poznatkom (znalostiam) v oblasti každodenného života a v špecializovaných oblastiach životnej praxe v zmysle technickom, mravnom či náboženskom.