(z lat. instituere, ustavovať): Ústredný pojem sociológie. Zahrňuje ako zákony a princípy, ktorými sa riadi spoločenský život nejakej skupiny alebo nejakého štátu (ústava), tak aj organizáciu spoločnosti založenú na nich (verejné úrady, funkcie).

V širšom slova zmysle nespočíva len v týchto právne vymedzených a regulovaných vzťahoch v živote jednotlivcov a skupín, ale zahŕňa aj myslenie, cítenie a chovanie, ktoré v spoločnosti vznikajú síce spontánne (uzuálne, zvykovým ustálením) a nie sú spravidla nijako kodifikované (zachytené písanými poriadkami o vyhlásenej miere záväznosti), napriek tomu však na jednotlivca vyvíjajú väčší či menší tlak, aby sa im prispôsobil (spoločenské obyčaje).

V celkovom, najobecnejšom pohľade teda inštitúcia (v zmysle spoločenského poriadku v jeho formálnej aj neformálnej štruktúre) stojí v protiklade k prírode a znamená prakticky to isté čo kultúra: o veci povahy inštituciálnej sa potom hovorí, ak je „dielom ľudí, na rozdiel od toho, čo vytvorila príroda“.