Takto sa v súčasnej psychológii označuje ako schopnosť adaptívneho chovania (správania) v nových situáciách (v protiklade k inštinktu a ním determinovaným možnostiam chovania), tak psychická funkcia chápania, t.j. Analýzy a syntézy, a chápavosť ako jej miera.

Predchádzajúci myslitelia, počínajúc starovekom, chápali inteligenciu ako činiteľa zahrňujúceho a zjednocujúceho rozličné poznávacie funkcie (získavanie, uchovávanie, rozumové spracovanie poznatkov) do výrazného protikladu k senzibilite a aktivite (schopnostiam a funkciám zmyslove poznávacím a pohybovým). Dnes sa uznáva, že inteligencia skutočne akosi „zhŕňa“ celok vedomej psychiky v miere odpovedajúcej jej reflexii a sebakontrole.

Praktická inteligencia, t.j. spôsobilosť konkrétne vyriešiť nejaký problém.

Sociálna inteligencia je schopnosť viesť ľudí a skupiny.

Abstraktná či pojmová inteligencia je zrejme vlastná človeku, lebo zahrňuje a používa jazyk, ktorý dovoľuje vytvárať nové pojmy alebo nové vzťahy medzi konceptmi a symbolmi.