kánon

-u m. /gréc., lat./: 1. práv. súhrn pravidiel, zásad, predpisov, smerníc,

 

2. lit. súhrn uznaných alebo vzorových textov,

3. hud. hudobná forma, podľa ktorej dva alebo viac hlasov má tú istú melódiu, ale nastupujú postupne (nie naraz),

4. cirk. súhrn biblických textov uznaných cirkvou,

5. cirk. dogma alebo článok kánonického práva. Je to termín (gréckeho pôvodu), ktorého význam je norma, pravidlo, praktický vzor a používa sa v rôznych kontextoch. Hovorí sa o kánonickom práve, tzn. o pravidlách vyhlásených právom katolíckej cirkvi.