-ie ž.(z lat. cohaerere, držať pri sebe): Vlastnosť úsudku alebo textu, v ktorom sa nedá nájsť rozpor.

1. odb. súvislosť, spojitosť (opak: inkoherencia)

2. fyz. synchrónny priebeh kmitavých alebo vlnových elektromagnetických dejov poľa v čase a v priestore (koherentný rozptyl, koherentné svetlo, koherentné vlny).

koherentný /lat./                odb. súvislý, spojitý (op. inkoherentný)