/z lat. con, spolu, a notare, označovať/ ling.

V lingvistike toto slovo označuje každý variant nového zmyslu, ktorý nejaký hovoriaci, v súvislosti so svojou individuálnou skúsenosťou alebo so situačným kontextom, môže pripojiť k obecne prijímanému významu.

1. sprostredkované označenie iného pomenovania, slova, výrazu s daným pomenovaním, výrazom, slovom usúvzťažného (napr, slovo manželka poukazuje na slovo manžel, zástava na štát, chameleon na nestáleho človeka)

2. asociačný vzťah medzi takými dvojicami pomenovania

3. sprievodný významový komponent, príznak, napr. citový, štylistický

Niekto tento termín preberá zo scholastiky a používa ho k označeniu najrozšírenejšieho subjektívneho chápania nejakého termínu. Konotácia by sa mala odlišovať od definície, ktorá je presnejšia.

Vytvorené dňa: 12. 5. 2012.

Upravené dňa: 16. 4. 2014.