(lat., to, čo je treba pestovať): Termín, ktorý sa takmer stál synonymom slova civilizácia, označuje súhrn tradícií, technických schopností a inštitúcií, ktoré charakterizujú nejakú ľudskú skupinu.

Takto chápaná kultúra je normatívna a indivíduum ju získava od detstva v procese akulturácie. Hoci diskusie o odpovedajúcej úlohe vrodeného a získaného v ľudskej bytosti sa periodicky oživujú z dôvodov predovšetkým politických, väčšina etnológov a sociológov ohľadom významu a role kultúry zdieľa názor (Rousseauov): ľudská bytosť neexistuje inak než akumuláciou kultúrnych faktorov, zatiaľ čo „ľudská prirodzenosť“ sa redukuje na čisto biologické funkcie. V skutočnosti s a zisťuje, že chovanie zdanlivo tak prirodzene determinované ako je jedlo a spánok sa líšia od jednak kultúry k druhej. Keď sa slovo kultúra používa vo vzťahu k určitému indivíduu, vtedy tradične vyvoláva predstavu kultúry ako súhrnu intelektuálnych vymožeností tak, ako ich mohla osobnosť indivídua integrovať. Najmä v tomto zmysle sa vynára už od 19. stor. myšlienka o existencii triednej kultúry, aby sa zdôraznil podiel ideologického dedičstva, ktoré zahrňuje tento typ obohacovania. V tomto pohľade sa dá masová kultúra ponímať dvojakým spôsobom, a to buď ako nádej dať celej populácii (nezávisle na ekonomických rozdieloch) možnosť prístupu ku kultúrnym výtvorom, a to súčasným aj minulým, alebo sa chápe naopak ako degradácia skutočnej kultúry, ku ktorej dochádza, ak je šírená hromadnými oznamovacími prostriedkami (pozri heslo komunikácia).