(z lat. qualis, aký): Kvalitatívny sa týka kvality.

Z hľadiska genetickej psychológie prichádza kvalitatívne poznanie pred poznaním pojmovým a potom vedeckým. Kvalitatívna oblasť, charakteristická pre rôzne psychologické stránky vnímania, sa vymyká meraniu a dokonca aj vede, a stojí proti kvantite (množstvu).

Ako upozorňujú už sofisti v starovekom Grécku, kvalita súvisí s kvantitou a závisí na množstve; napríklad koľko kvapiek farbiva je potrebné, aby kvapalina mala určitú farbu? Pythagorejská predstava prevzatá Platónom zavádza pojem kvalitatívnej miery (oktáva v hudbe). Vieme, že existuje istá kvantitatívna medza, za ktorou sa daná skutočnosť kvalitatívne mení tým, že že mení svoju podstatu alebo spôsob existencie: tento skok od kvantity ku kvalite sa obzvlášť zdôrazňuje v hegelovskej a marxistickej dialektike.

V najbežnejšom, ale najmenej filozofickom význame, označuje termín kvalita (akosť) hodnotu vôbec (kvalita diela), a obzvlášť mravnú hodnotu.

Pod zmyslovou kvalitou sa rozumejú tie vlastnosti reality, ktoré sme schopní registrovať zmyslami (zvuky, farby, vône atď.); podľa empirikou sú to elementárne dáta, ktoré sú základom poznania.