Význam tohto nejednoznačného termínu je rôzny a to podľa toho, či sa vzťahuje k oblasti politického zriadenia alebo k oblasti ekonomickej.

V prvom prípade je to doktrína, ktorá vyznáva toleranciu, hlása rešpekt k individuálnej slobode – predovšetkým k slobode myslenia – a chce ju chrániť obmedzovaním štátnej moci (napríklad rozdelením moci).

Ekonomický liberalizmus je koncepcia, ktorá odmieta zasahovanie štátu do ekonomického diania (vynímajúc ochranu súkromnej iniciatívy) a predpokladá, že existujú prírodné zákony schopné zaisťovať rovnováhu ponuky a dopytu (požiadavky), ak sú rešpektované podmienky voľnej súťaže a súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov.

Neoliberalizmus je súčasná doktrína, ktorá pod vplyvom neúspechu klasického liberalizmu pripúšťa určitú štátnu intervenciu do hospodárstva, bez toho, aby pri tom spochybňovala princíp konkurencie a slobodného podnikania.