lož |
Jednanie, ktorým hovoriaci úmyselne skresľuje alebo zastiera to, o čom vie, že je pravda; lož pracuje s tým, čo jazykoveda označuje ako apelatívna (pomenovacia) funkcia reči, lebo sa snaží u poslucháča vyvolať city alebo mienku, ktorú hovoriaci nemá. |