Pôvodný význam: Veda a umenie mágov, t.j. médskej a neskôr perskej kňazskej kasty, v gréckom a rímskom staroveku praktiky osôb schopných vyvolať neobyčajné javy.

Na Západe umenie ovládať prírodné javy tajomnými prostriedkami tak, aby sa dosiahlo výnimočných prostriedkov. V tejto súvislosti sa tento výraz stáva synonymom pre čary a kúzla, predovšetkým v renesančnej dobe.

Etnológovia rozumejú pod týmto pojmom vieru a praktiky, súvisiace so spôsobom myslenia, ktoré pripúšťa homologické alebo sympatické vzťahy so (medzi) silami ovládajúcimi prírodu a duchom privilegovaných jedincov schopných tieto sily ovládať a využiť ich k svojim blahodárnym cieľom (biela mágia) alebo zhubným cieľom (čierna mágia). Pre magickú príčinnosť je typické, že konkrétnu akciu obklopuje súborom rituálov, slov a posunkov, ktoré ju utajujú.