(z gr. mathéma, učenie, vedenie, znalosť): Výraz „matematika“ označuje súbor vied, ktorých predmetom je číslo (počet, množstvo), poriadok a priestor, napr. algebra, aritmetika, geometria a pod. Niektorí však tvrdia, že matematiku nie je možné zahrnúť pod pojem veda, ale je to samostatná a zvláštna činnosť.

Descates v náväznosti na pôvodný grécky zmysel nazýva obecnou matematikou (mathesis universalis) obecnú metódu umožňujúcu poznať, čo sa dotýka „poriadku a miery nezávisle na nejakom jednotlivom predmete“.

Vzťah medzi matematikou a logikou je možné chápať dvojakým spôsobom: buď berieme matematiku ako podtriedu logiky (Russel) alebo naopak (Hilbert).

Klasickí filozofi priznávali matematike významné miesto v teórii poznania (pre Platóna je matematika tretím stupňom poznania, predchádzajúcim bezprostredne poznaniu ideí). Dokonca až do 18.storočia. Boli nové matematické teórie dielom filozofov (Descartes, Leibniz a iní), avšak postupná špecializácia sa presadila aj v matematickom bádaní tak ako aj v iných vedách a filozofia sa nakoniec od matematiky odlúčila – štúdiom matematiky sa zaoberá epistemológia.