(z lat. materia, hmota, látka): Každé učenie, ktoré nepripúšťa inú podstatu alebo skutočnosť než hmotu a myslenie považuje len za vlastnosť hmoty, sa nazýva materializmus.

V staroveku nepochybne prvú, logicky skĺbenú sústavu, z tohto hľadiska tvorí epikureizmus, ktorého nezáujem o duchovné a náboženské hodnoty súčasníkov poburoval.

Od 19. storočia sa materializmus, odsúdený A. Comtom, pretože prevádza vyššie hodnoty na nižšie, ujal v rôznych vedeckých odvetviach: v biológii zavrhuje každú (všetku) finalitu a redukuje živé na fyzikálno – chemické.

Dialektický materializmus je názov pre sústavu Marxa a jeho nasledovníkov. Považuje vesmír za výlučne hmotný a dynamický celok a hlása vzájomné pôsobenie javov (každý účinok sa stáva príčinou a naopak), skok od kvantity ku kvalite v určitom kritickom bode a históriu, vysvetľuje stretom stále nových vnútorných predpokladov.

Historický materializmus je marxistické poňatie dejín z hľadiska dialektického materializmu. Historický materializmus kladie v ľudskom živote na prvé miesto ekonomický faktor (pretože v praxi je človek definovaný ako tvorca svojich existenčných prostriedkov), a preto tvrdí, že dejiny sú popretkávané triednym bojom a samotné spoločenské triedy vyplývajú z ekonomických vzťahov medzi ľuďmi. Avšak táto ekonomická základňa (infraštruktúra) neurčuje mechanicky vývoj nadstavieb: ich pôsobenie si treba predstavovať ako vzájomné, avšak aj napriek tomu zostáva ekonomická základňa „ v poslednej inštancii“ rozhodujúcou.