(lat., premýšľanie, cvičenie): Pôvodne v náboženskom úze označuje cvičenie v sebaovládaní (sebakontrole, sebaohraničení), ktorým sa človek vzďaľuje od sveta a svoje myšlienky sústreďuje k nadprirodzenému, obyčajne k nejakému božstvu.

Analogicky sa vo filozofii používa k navodeniu predstavy hlbokých a vytrvalých úvah, ktorých cieľom je dosiahnuť pravdu zbavenú od bežných názorov.