Termín, ktorým sa v klasickej logike určuje povaha určitého tvrdenia podľa toho, či vzťah, o ktorom vypovedá, je:

1. faktický; 2. možný alebo nemožný; 3. náhodilý alebo nutný.

Kant z tohto hľadiska rozoznáva tri typy súdov: problematické, asertorické (ich obsah prehlasujeme za pravdu) a apodiktické (ich tvrdenie prehlasujeme za nevyhnutné). Každému typu odpovedá dvojica pojmov tvoriacich kategórie modality: možnosť a nemožnosť, existencia a neexistencia, nutnosť a náhodilosť.