Vo formálnej logike nazývame modom sylogizmu formu, akú môže nadobudnúť podľa kvantity a kvality jeho výroku.

V metafyzike u scholastikov označuje modus (spôsob) povahu podstaty (substancie) – modus substancionálny, akcidentálny alebo transcendentálny čiže podstatný, náhodný, nadzmyslový.