V najširšom slova zmysle zahrňuje myslenie všetky javy duševnej činnosti. V protiklade k citom a prejavom vôle je myslenie to isté ako rozumová činnosť (inteligencia).

V užšom slova zmysle označuje to isté čo chápanie, porozumenie a rozum, teda schopnosť chápať predmet poznávania a dospievať k vyššej syntéze ako vnímanie, pamäť alebo obrazotvornosť.

Vzťahy medzi filozofiou a myslením nie sú tak jednoduché, ako by sa podľa týchto definícií dalo predpokladať. V tejto súvislosti je možné pripomenúť myslenie (nie filozofiu) čínske, indické, africké atď., ktoré majú jeden spoločný rys: pred prejavom prísne racionálnym dávajú prednosť prejavu poeticko-noematickému.