Zo subjektívneho hľadiska náhode obvykle pripisujeme každú udalosť, ktorá sa nás bližšie dotýka nepredvídateľným spôsobom, a preto sa nám javí tak, ako by sa vymykala bežnému rámcu diania v medziach jeho deterministického chápania.

Z objektívneho hľadiska Cournot definoval náhodu ako „stretnutie javov, ktoré prináležia vzájomne nezávislým kauzálnym (príčinným) reťazcom“. Človek, ktorý sa prechádza po chodníku predstavuje jeden kauzálny celok. Schátralosť balkóna druhý. Pád kvetináča na hlavu dotyčného človeka stretnutie týchto dvoch kauzálnych celkou, ktoré a priori nemali navzájom nič spoločného.

V matematike „zákon veľkých čísel“ umožňuje vymedziť náhodné javy štatisticky.