Národom nazývame súhrn jedincov vytvárajúcich spoločenskú entitu, odpovedajúcim určitým podmienkam objektívneho rázu (vlastníctvo územie, jazyková jednota, ekonomická nezávislosť atď.) a rázu subjektívneho alebo duchovného (spoločné tradície a dejiny, vedomé zdieľanie toho istého politického systému).

Stotožnený s ľuďmi, to je s úhrnom občanov, národ je, počínajúc francúzskou revolúciou, nositeľom suverenity a má historickú a logickú prednosť pred štátom, ktorého je „kolískou“. V dnešnej dobe však tomu býva často naopak: štát predchádza a utvára národ z rôznorodých etnických prvkov (ako je to v početných štátoch tretieho sveta, predovšetkým v Afrike, ktoré dedia územie vytrhnuté z historického kontextu niekdajším kolonizátorom).

Nacionalizmus je ideológia povyšujúca národ na absolútno, slepo oslavujúca národný cit a obvykle vedúcu k nenávisti voči cudzincom (xenofóbia).