Nemajúci medze, buď ako presahujúci akúkoľvek danú kvantitu tej istej povahy (nekonečno aktuálne), alebo podľa dôvodných domnienok smerujúci k takémuto stavu (nekonečno potenciálne).

V matematike sa rozlišuje nekonečno relatívne, nemajúce určiteľné medze, a nekonečno absolútne, u ktorého medze nie sú ani možné.

V dejinách filozofie sa pojem nekonečného najprv objavuje u gréckych filozofov v pejoratívnom význame – v súvislosti s pojmom „bezmiernosti“, ako „prehnanosti“ (hybris): ten označuje akékoľvek chovanie nezlučiteľné s ľudskou dôstojnosťou buď pre svoju nedostatočnosť (animalita), alebo pre svoju nadmernosť (nebezpečné súperenie s božským). Až vplyvom matematiky a kresťanského myslenia (Boh je nekonečný vo všetkých svojich atribútoch) začína byť nekonečno myslené ako pozitívne – v protiklade ku konečnosti (ľudskej) a tá sa naďalej stáva negáciou (alebo nedostatkom) bytia.